Svatojánské drímoty – obnovená premiéra Záhoráckeho divadla
„Chuapečku malučký, máš malučké rúčky, ceuého ťa zím!“
Záhorácke divadlo po niekoľkých rokoch znova uvádza na dosky ktoré znamenajú svet, úspešnú komédiu Svatojánské drímoty, alebo Sen noci Svätojánskej hranú po záhorácky. Od roku 2017, keď mala hra premiéru, sa udialo niekoľko zásadných udalostí, ktoré ovplyvnili aj personálne zloženie hereckého súboru. Napríklad v roku 2018 zahynul somár Baltazár, keď sa pred predstavením nažral jedovatého Tisu. To odštartovalo odchod niektorých citlivých herečiek, a tak sa museli nahrádzať novými posilami. Po čase úspešného hrávania Svatojánskych drímot prišla v roku 2020 koronová karanténa. Vtedy sa všetky kultúrne aktivity prerušili a hra z repertoáru vypadla. Súbor v tom čase pripravoval novú úspešnú inscenáciu Svatuškár. Momentálne sa nám zdá, že jedna z hlavných tém našej interpretácie Svatojánskych drímot, motív s indickým chlapčekom, je pre bezbrehý príliv migrantov na naše územie opäť politicky aktuálna.
Shakespearovu nesmrteľnú komédiu sme pre svoje potreby preložili do záhoráčtiny. Dej hry sa tak presunul zo starovekých Atén na Záhorie, konkrétne do lokality Zámčisko pri obci Unín, kde sa nachádzajú zvyšky pravekého hradiska. Shakespeare by sa iste divil, keby videl, že zmene sa nevyhli ani mená a charaktery postáv. Priblížili sa tak regionálnemu naturelu; napríklad kráľ lesných bytostí Oberon sa v Svatojánskych drímotách zmenil na staroslovanského boha Paroma a jeho prisluhovač Puk sa stal nezbedným škriatkom Rarachom, kráľovná víl Titánia sa zmenila na staroslovanskú bohynu flóry Živjenu a aténsky vojvodca Tézeus na prvého Záhoráka a zakladateľa obce Unín Lacu Húňu. Milenci Lysander a Demetrius sa premenovali na Radoša a Radzima a stali sa zakladateľmi obcí Radošovce a Radimov.
Za leitmotív inscenácie Svatojánskych drímot si tvorcovia vybrali tému indického chlapca, ktorú sa snažia akcentovať a divákov upozorniť na tému, ktorá sa im zdá aktuálna. Objavuje sa najmä pri postavách kráľa a kráľovnej víl, ktorí kvôli tomuto indickému chlapcovi majú medzi sebou svár. Inscenácia, samozrejme, rozvíja viacero tém. Tie, čo naznačil Shakespeare, ale aj tie, čo inscenátorom vyšli z dejového presunu na Záhorie a miernej aktualizácie.
Nás divadelníkov zaujíma, či je láska závislosťou podobnou tej drogovej. S tým sú spojené čary a kúzla, ktoré sú metaforou ľudskej slabosti, keď podľahneme tisícom zvodov. V inscenácii sa diváci stretnú aj s otázkou generačných rozdielov. Staršia generácia zaužívané zvyky nechce meniť a mladí sa, naopak, voči nim búria. Konflikty by chceli riešiť radikálne, no naznačená dejová línia smerujúca k tragédii sa rukou nadprirodzených bytostí našťastie zmení na šťastný koniec.
Tvorcovia sebe aj divákom kladú ďalšie otázky. Sú charaktery postáv zrkadlami našich slabostí, blúdení, prebudení a znovuzrodení? Sú jednotlivé motívy obsiahnuté v hre náčrtom problémov, s ktorými bude raz ľudstvo zápasiť? Je teda Shakespeare vizionárom?
Záhorácke divadlo podobne ako Shakespeare nekladie medze fantázii. Vo Svatojánskych drímotách s ňou výrazne pracuje a pred našimi očami sa objavuje čarovný svet škriatkov a víl, ktorý koexistuje s obyčajnými smrteľníkmi na úplne (ne)obyčajnom Záhorí.
Aktuálne personálne zloženie Svatojánskych drímot odráža stav finančných a priestorových možností Záhoráckeho divadla. Je nás menej, každý herec či herečka hrá viac postáv, no tento fakt kreatívnemu divadelnému tvaru pomáha. Veľkú pomoc pociťujeme v hudobnej zložke súboru, kde sa k nám pridal autor a hudobník Peter Adamov. Takisto oceňujem prácu starších členov súboru (Štefan Mach, Marcela Bošáková, Elena Čambalová, Anna Stromková, Peter Rehák, René Veis), ktorí napriek mnohým krízam vydržali a sú príkladmi pre nové talenty (Lukáš Poláček, Mária Kolényová, Andrea Straková, Ema Vaculková, Eva Krupová, Simona Jurovatá)
Chcel by som poďakovať mestu Senica za finančnú podporu festivalu Senická divadelná horúčka z Fondu PRO Senica a zvlášť riaditeľke MsKS Senica Margaréte Ivanovej, ktorá nás napriek sťaženej energetickej situácii a vyťaženosti skúšobných priestorov podporuje a umožňuje nám robiť tvorivú činnosť.
Posolstvo hry by malo byť biblické „Milujme sa množme sa!“, alebo heslo generácie hippies „Robme lásku, nie vojnu!“. Jedine tak môže prežiť na tomto území, ktorému zvykneme hovoriť VLASŤ, naša kultúra a identita.
Ivan A.Fodor, režisér
ZÁHORÁCKÉ DIVADLO – SVATOJÁNSKÉ DRÍMOTY 2023
autor – William Shakespeare, Sen noci Svätojánskej
preklad do slovenčiny – Ľubomír Feldek
úprava do záhoráčtiny – Ján Želipský
dramaturgia – Laura Nemečkayová
kostýmy – Andrea Némethová
hudba – Ondrej Odokienko, Peter Adamov
choreografia – Martina Gašparová
výtvarná spolupráca – Anna Čerfeľová, Zlata Machová
technika – Michal Hebnár
réžia, scéna – Ivan A. Fodor
Hrajú:
LACA HÚŇA, PAROM Štefan Mach
VJENUŠA, ŽIVJENA Marcela Bošáková
RARACH Elena Čambalová
RADOŠ, PÍŠČALA Lukáš Poláček
RADZIM, PORÍZ René Veis
HERMÍNA Simona Jurovatá
MILENA Mária Kolényová
KLEŠČINA Peter Adamov
MEGOŇ, FIŠKUS, POVRÍSUO Peter Rehák
VÍLY Andrea Straková, Ema Vaculková, Eva Krupová