Oznamy
Z dejín farnosti
V obci sa nachádzajú dva rímsko – katolícke kostoly, jedna malá kaplnka zasvätená sv. Antonovi Paduánskemu, niekoľko menších sakrálnych objektov a pomník obetiam svetových vojen. Pôvodný farský kostol zasvätený svätému Martinovi, biskupovi a vyznavačovi (sviatok má 11.novembra), ležal donedávna na okraji obce a jej súčasťou sa stal až v 1. tretine 20. stor. Pôvodný gotický chrám z 3. štvrtiny 14. storočia bol jednoloďový, orientovaný východným smerom s polygonálnym uzáverom. Mal dvoje dverí a štyri okná. Veža stála osobitne pri chráme z juhozápadnej strany. V roku 1749 za účinkovania Martina Barcaja (1744 – 1761), ktorý v Uníne i zomrel, bol kostol prestavaný do terajšej podoby. Svätyňa zostala gotická s krížovou rebrovou klenbou, v závere s rebrovými lunetami. Zachovali sa i oporné piliere z východnej strany. S najväčšou pravdepodobnosťou gotické okná boli zamurované a nahradené v južnej stene barokovým. Loď bola celá postavená nanovo v barokovom slohu s novým chórom i čiastočne vstavanou vežou. Strop v lodi je zaklenutý dvoma českými plackami s medziklenbovým pásom. V sanktuáriu sa nachádza krypta z lámaného kameňa v ktorej sú pochovaní dvaja kňazi. Vo vizitácii z roku 1788 sa píše, že svätyňa nebola vymaľovaná, nemala skoro žiadne výzdoby. Iba obrazy sv. Vendelína, sv. Urbana a sv. Anny viseli na stene. Ďalšia známa výmaľba a oprava kostola bola vykonaná v roku 1912. V rokoch 1947 – 49 pod vedením správcu Jozefa Hrčku sa renovoval vojnou zničený chrám. Posledná generálna oprava chrámu prebehla v polovici 80. rokov 20. storočia, keď bola zabezpečená statika objektu. Začiatkom 90. rokov po prasknutí zvona – sv. Andreja – boli uliate nové dva zvony a pôvodný zvon bol pretavený. Najstarší zvon je z roku 1928 a je zasvätený sv. Martinovi. Terajší hlavný barokovo – klasicistický oltár je darom miestneho roľníka Michala Vaňka z roku 1780. V strede stĺpovej architekúry je obraz osláveného sv. Martina v biskupských insígniách od Františka Dermeka – Devínskeho, miestneho rodáka, z roku 1948 a Asumptu od toho istého autora. Bočné oltáre, ktoré neboli po rekonštrukcii v roku 1986 vrátené na pôvodné miesto, mali v drevenej stĺpovej architektúre obrazy sv. Jozefa a Immaculaty od viedenského maliara J. Ketzlera z roku 1875. Na severnom múre sanktuária je maľba z roku 1949 od B. Hanáka „Sv. Cyril a Metod na Veľkej Morave“. Zobrazené postavy majú tradičný unínsky kroj prvej polovice 20. storočia. Biblické výjavy z Novej Zmluvy a štyria evanjelisti (sv.Matúš – drží otvorený evanjeliár s hebrejským Otče náš-om) s atribútmi sú vyobrazení na pendantívoch v lodi. Na polruhovom víťaznom oblúku čo rozdeľuje chrám na loď a svätyňu je nápis: „Pane tvoji sme a tvoji zostaneme.“ Druhým väčším sakrálnym objektom v obci je kaplnka, vlastne kostol sv. Barbory, panny a mučenice. Ide o jednoloďovú barokovo – klasicistickú stavbu z roku 1793. O jej súčasnú podobu sa pričinil Pavol Polakovič, miestný farár v rokoch 1780 – 1809. Dosvedčuje to nápis na stene za oltárnym obrazom: „Stavbu túto postavil a oltár na česť sv. Barbory Panny a Mučenice obetoval veľadôstojný Pán Pavol Polakovič, farár uninský 1793.“ Kostolík vyrástol na mieste staršieho menšieho sakrálneho objektu, možno kaplnky alebo zvonice. Z pôvodnej stavby zostala súčasná sakristia. V klenbe má štukovú ornamentiku a pozostatok oltárneho výklenku. Okolo nej bol cintorín ohradený múrom na ktorom sa už v roku 1788 nepochovávalo. Tiež vizitácia z roku 1788 sa zmieňuje i o sv. Barbore. Uvádza, že kaplnka má vežu obitú plechom so zvonom, drevený chór, organ s 3 hrami, oltár so svätostánkom a Sanktissimom. Bola tu i klasicistická krstiteľnica. K zariadeniu prináležali sochy – drevorezba sv. Barbory so sv. Vendelínom a sv. Floriánom po stranách.