Poľovnícke združenie

Slovo na úvod .......

 

 Napísať o histórii poľovníctva v Uníne nebola ľahká úloha. Na jednej strane je to fakt, že

poľovnícke združenie má už 70. ročnú históriu, ale  sa zachovalo len málo podkladov a na druhej strane skutočnosť,  že  zo zakladateľov už nikto nežije. Ďalším dôvodom je, že poľovníctvo v obci vzniklo v roku 1938 teda v čase Slovenského štátu, prešlo obdobím

 II. svetovej vojny ako i ďalšími spoločensko – politickými zmenami. To zapríčinilo stagnáciu jeho činnosti   i všetkých poľovníckych spolkov na Slovensku do roku 1948.

Pri spracovaní som využil svoje  dlhoročné skúsenosti zo  zamestnania i podielu   na tvorbe histórie iných organizácii v obci Unín.

Zmyslom  publikácie nie je podrobne sa vracať do minulosti, ale zvýrazniť dôležité fakty a zaujímavosti z oblasti poľovníctva  najmä občanom našej obce. 

Pri spracovaní podkladov som využil poľovnícku literatúru, odborné časopisy a podklady od OV SPZ Senica a OKO SPZ Skalica. Z miestnych zdrojov to boli najmä údaje z obecnej kroniky, kroniky PZ Unín a zápisnice   z činnosti PZ Unín, PZ Unín Lipky a PZ Pavlov. Vďaka pochopeniu členov PZ  z Unína a Radimova a ďalších rodinných príslušníkov zomrelých poľovníkov sa podarilo získať veľké množstvo cenných i historických fotografii.

     Ďalším zdrojom informácií boli spomienky najstarších občanov obce, ktorí  sú pamätníkmi týchto rokov. Významne prispel i najstarší  žijúci funkcionár PZ  p. Alojz Móro. Cieľom publikácie je zachovať informácie o vzniku poľovníckej organizácie v obci, ale upriamiť pozornosť čitateľa na množstvo obetavých členov a funkcionárov PZ na  výsledky ich

aktivity na úseku poľovníckej,  kultúrno – spoločenskej i budovateľskej činnosti v našej obci. Výsledky tejto  aktivity  počas 70. ročnej histórie poľovníckej organizácie v obci si túto pozornosť, ale i ocenenie právom zaslúžia.

Nechceme len spomínať,  ale v duchu odkazu Sv. Huberta – patróna poľovníkov  i našich

zakladateľov chceme byť ich dôstojnými nástupcami a pokračovateľmi ich diela pri ochrane prírody jej flóry a fauny a  tým i aktuálnej úlohy celého ľudstva – tvorbe a ochrane životného prostredia.

     Na záver mi dovoľte úprimne poďakovať všetkým organizáciám i jednotlivcom za poskytnutie informácií , fotografii a ďalších podkladov k spracovaniu tejto publikácie.

 

Na záver  končím poľovníckym pozdravom

 

 

                               „ Lovu a lesu zdar ! „

 

                                                                                                      Jaroslav K r í ž

V Uníne l.júna 2OO8                                                                      predseda PZ

                                                                                                          autor

 

 

 

 

Príspevky k dejinám poľovníctva na Slovensku, regióne a v obci  Unín.

 

I. Poľovnícka história  v rokoch 1938 -1974.

 

Človek – lovec , už v dávnoveku mal  pred prírodou i zverou v nej žijúcou prirodzenú úctu. Pochopil, že je zdrojom jeho života a tak sa k nej aj  choval. Preto máme dodnes v pamäti postav z gréckej mytológie, ktoré  potvrdzujú tento vzťah. Medzi najznámejšie postavy patrila i Diana – bohyňa lovu, ďalej veľký lovec Nimród, staroslovenská bohyňa Deva, Sv. Eustach a v našom teritóriu patrón poľovníkov -  svätý Hubert.

     O poľovníctve v regióne našej obce sme získali poznatky z kroniky obce Unín a PZ Unín, odborných časopisov a kníh, zápisníc z členských schôdzi PZ, Internetu,  historických fotografií a  spomienok pamätníkov.

V rokoch panovania Štefana I .Svätého  / 1000- 1038/  sa dve tretiny územia stávajú majetkom panovníka. Vznikajú kráľovské revíri na lov zveri. Do tohto času na našom území mohol zver loviť každý. Od XI. storočia začína panovník dávať do vlastníctva časť svojich revírov rôznym cirkevným osobám a inštitúciám. Tento systém platil až do roku 1218. Začali sa však budovať rôzne osady, ktoré sa špecializovali na chov sokolov, psov a koní. Už v tomto období sa musel adept poľovníctva podrobiť skúške, ktorá mala slávnostný charakter. Kandidát sa musel 3 roky pripravovať u majstra - poľovníka. Po úspešnej skúške bol pasovaný za poľovníka. Získal písomný doklad a mohol nosiť odznak, zbraň, tesák a lesnicu.

 V rokoch 1265- 1270 panovník vydal zákaz lovu jeleňov, diviakov a ďalšej veľkej   zveri. Do začiatku XVIII. Storočia však stále bez obmedzenia poľovali mešťania, čo sa však nepáčilo feudálom  a v roku 1729 si na panovníkovi vynútili Dekrét o poľovníctve a vtáčnictve. Dekrét vydaný Karolom III. nariaďoval prvý krát v histórii aj ochranu zveri napr.: ochrana bažanta, zákaz používať plemeno dogy na poľovnícke účely, zákaz lovu zveri počas gravidity a pod.

Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 berú poľovníctvo pod prísnu ochranu. Pytliactvo sa už považuje za krádež. V roku 1802 panovník František II. tento zákon sprísnil o určenie času ochrany pre niektoré druhy zveri, zakázal lov samičej zveri v čase párenia a odchovu mláďat.

          Definitívna úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. Od roku 1883 poľovnícke privilégia veľkostatkárov zanikajú a právo poľovníctva sa viazalo na vlastníctvo pôdy, alebo jej  prenájom. Bol prijatý zákon o poľovníctve el. XX/1883 , ktorý bol platný 51 rokov. Bol rozšírený čas hájenia zveri, a postaral sa o ochranu  záujmov poľných a lesných hospodárov i rybničného hospodárstva Zvýšená bola právomoc krajinských a okresných úradov. Boli spresnené právomoci urbárskych spoločností i náhrada škôd spôsobenej zverou. Boli vydane predpisy k preprave diviny a zriadená funkcia lesných a poľných hájnikov. Poľovné právo sa stáva nedeliteľným príslušenstvom vlastníctva pozemku. V 19.storočí boli stavy veľkej zveri boli nadmerným lovom a pytliactvom zdecimované. Myšlienka regulovaného chovu a lovu zveri sa i v regióne Záhoria traduje od čias feudalizmu.

Preto veľkostatkári začínajú na našom území budovať zvernice a privážajú sa cudzie druhy zveri napr. daniel a muflón. Zakladajú sa aj  v našom regióne. Manžel Márie Terézie František Lotrinský  okrem zakladania manufaktúr  sa venoval aj intenzívnemu chovu a lovu zveri. Na svojom Holíčskom panstve neďaleko obce Kopčany vybudoval  zariadenie na odchyt a chov divokých kačíc. Podobne sa venoval i zakladaniu bažantníc. Po tých sa názov „bažantnice“ zachoval aj ako názov miestnej časti v Holíči, Hodoníne, Skalici i ďalších obciach regiónu. Gbelská bažantnica mala názov FHASAN GARTENS, v preklade  znamená  bažantia záhrada  sa nachádzala v listnatom lese vysadenom po oboch stranách Unínského

potoka  poniže Korčákoveho neskoršie Kubíkoveho vodného mlyna. Z denníka syna Napoleona Bonaparteho,  ktorý bol  tu dňa 1.októbra 1821 bol na poľovačke sa dozvedáme ,                                                                     

že  v tomto revíre ulovili 244 zajacov 820 bažantov a 7 jarabíc. Bažantnica mala vybudovanú sieť krmeľcov a mala svojich zverostrážcov na ochranu pred pytliakmi a dravcami.

K významným zvelaďovateľom nášho poľovníctva patrili knieža Christian Hohenlohe, gróf Karol Forgách, Pálfyovci, Zayovci a Habsburgovci.

       Boli však i vášnivými lovcami o čom svedčia trofeje ulovenej zveri v ich sídlach . Knieža Christian Hohenlohe kúpil v roku 1883 lendacký a javornícky majetok a stal sa tak kráľom Severných Vysokých Tatier. V roku 1923 ulovil na Slovensku za tri týždne 29 srncov a 3 jeleňov. Veľkostatkár Ján Pálfy, ktorý žil na zámku v Budmericiach, podľa záznamov z jeho denníka  za 54 rokov na Slovensku ulovil 3l3 jeleňov, 112 jeleníc, 45 kamzíkov, 28 kamzíc, 3 danielov, 7.363 bažantov, 1O.334 jarabíc, 1.316 králikov, 15 dropov, 72 divých husí, 1.176 divokých kačíc, 2l8 slúk, 553 prepelíc, 5l hlucháňov, 14 tetrovov, 1 medveďa, 144 diviakov, 3 orlov, 4 muflónov. 3l4 srncov, 44 sŕn, 34 líšok, 25.542 zajacov spolu 48.908  ks zveri.

Na základe získaných informácií možno konštatovať, že poľovnícka činnosť do vzniku Československa bola pomerne živelná a prebiehala prevažne na súkromných majetkoch ich  vlastníkov. V  týchto časoch náš región oplýval bohatstvom najmä drobnej a srnčej zveri.

      V rokoch 1867 –1868 bola na Slovensku vykonaná komasácia lesov. Boli rozdelené na panské, sedliacke a domkárske. Tieto názvy  sa v Unínských Urbároch zachovali dodnes. V tomto období sedliaci dostávali tzv. dvaatridsádky , čo boli hrubé konce a domkári  dostali vršie čo bola haluzina. Stav zemanov v kronike obce nie je opísaný. Celkom 86 katastrálnych  honov patrilo cirkvi. Tento podiel po dohode s cirkvou  bol priradený k panským lesom. Na druhej strane však obec pre  katolícku cirkev v Uníne a Radimove ročne dodávala pre kňaza, organistu a školy 1O2 kubíkov palivového dreva a potrebný materiál  na oplotenie fary a škôl.  Urbáre mali celkom 198 katastrálnych honov z toho sedliacke 99, zemianske 6O a domkárske 3O katastrálnych honov a patrili pod správu úradu v Šaštíne.

Na Slovensku začali vznikať prvé poľovnícke a strelecké spolky. Medzi najstaršie pokusy o vznik poľovníckych spolkov treba  spomenúť rok 1834 kedy vnikol Czerhát Košice .V roku 1885 bol založený Košický poľovnícky spolok. Spolkový dom bol v Trnave postavený  už v roku 1875, ale až v roku 1880 vnikol Občiansky strelecký spolok, ktorý patril do Bratislavskej župy.  Poľovnícky spolok  v Skalici mal v roku 1883 výmeru 3.100 ha poľa 1.490 ha lesa. Ročne sa lovilo 80 – 100 ks. srnčej zveri, 15 – 20 diviakov,  300 zajacov a 120 jarabíc.

        Do roku  1914 sa  aj v našom regióne organizovali  cisárske poľovačky. Organizovala ich domáca i zahraničná šľachta. Ich strediskom bol zámok v Holíči, ktorý bol majetkom cisára. V jeseni vypustili doma chovaného jeleňa, ktorého prenasledovali na koňoch so svorkou psov vedených psovodmi. Behali aj po oziminách a roľníkom spôsobovali veľké škody. Účastníci poľovačky prisľúbili za každú konskú stopu l grajciar, ale škody nakoniec nezaplatili. Až v roku 1913 po zásahu unínskeho richtára  Jána Móru si gazdovia najali advokáta. K tejto udalosti sa viaže úsmevná historka. Nakoľko nedošlo k dohode padol návrh obce tieto peniaze  použiť na nákup hodín na kostolnú vežu . Až tento návrh spôsobil , že náhrada bola vyplatená podľa aktuálnych škôd.

        Prvý organizovaný poľovnícky spolok po vzniku Československa na Slovensku vznikol v Trenčíne v roku 1919 pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti.

        Dňa 27. augusta  1920 sa za prítomnosti 34 záujemcov konalo prvé zasadanie Loveckého ochranného spolku. Ustanovujúca schôdza LOS schválila návrh stanov a bola zvolená prípravná komisia. Stanovy celoslovenskej organizácie Loveckého ochranného spolku boli schválené 21.októbra 192O Ministerstvom s plnou mocou pre správu  Slovenska. Na ustanovujúcom zasadaní dňa 10.decembra 1920 bolo zvolené predsedníctvo. Jeho prvým                                                              

predsedom sa stal generál zdravotníctva MUDr. Jozef Červíček. Bol to očný lekár ,ktorý sa po vzniku Československa stal náčelníkom zdravotnej služby na Slovensku . Za podpredsedov boli zvolení : Dr. Otakar Jamnický- advokát, Ján Pálfy – veľkostatkár a Jozef Petry – kuriálny sudca. Do funkcie tajomník boli zvolení :  Ladislav Sekáň – lekárnik a Ľudovít Rosler –                                                                        

revident. Za pokladníkov boli zvolení _ Jaroslav Hrináč  a Lorant Szutsy. Predsedníctvo najskôr zasadalo u predsedu,  neskôr v reštaurácii  Lechner v centre Bratislavy. Poslaním spolku  bolo podporovať výkon poľovníctva podľa platných zákonov. Ako prvý problém riešilo  čas hájenia zajacov a úpravu cien diviny  keď 1 kg. hovädzieho mäsa stal  trojnásobok ceny diviny. Tento spolok sa od roku 1922 stal odborným zástupcom v  priestupkových veciach týkajúcich sa poľovníctva. V tomto roku boli zavedené zbrojné listy. Členmi Loveckých ochranných spolkov boli najmä vplyvné osoby /notár, farár, kantor, horár, lekár a pod./  

     V okresoch postupne vznikali ďalšie LOS. V roku 1925 ich bolo už 25 a mali 2.568 členov. Do čela týchto spolkov sa dostali vplyvné  osoby. Napríklad predsedom LOS Trnava bol Jozef Pálfy.V čele LOS vo Vysokých Tatrách bol Christian Hohenlohe, na Strednom Slovensku bratia Coburgovci a pod. V roku 1924 bolo pre lepšiu organizáciu vytvorených 6 dištriktov keď Záhorie patrilo pod Bratislavu.

Z tohto obdobia sme získali najstarší dokument týkajúci sa poľovníctva v Uníne. Náš občan Martin Masaryk vlastnil zbrojný preukaz  č.478550/ 23 vydaný Župným úradom Bratislava dňa 3.8.1923 na roky 1923 – 1924 .Jeho platnosť na ďalšie roky bola predlžovaná Okresným úradom v Uhorskej Skalici.

Samostatná poľovnícka organizácia vznikla v Čechách  až v roku 1923. Obe organizácie sa 31.12.1934  zlúčili a na Slovensku organizácia zmenila názov na Zemský zväz  Loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku, ktorý platil až do roku 1945. Medzi LOS v regióne patrili i Malacky a Senica.

Zmenili a doplnili sa podmienky pre vydávanie zbrojných preukazov Pre zaujímavosť uvádzame  kedy nebolo možné zbrojný preukaz vydať. Ak uchádzač nebol duševne a fyzicky schopný. Bol mladší ako 21 rokov. Spáchal trestný čin proti úradom a osobám a bol obvinený z pytliactva. Držal nedovolene zbrane aj po dvojnásobnom potrestaní. Bol všeobecne známym opilcom.

       Dňa 25.6.1929  Národné zhromaždenie ČSR schválilo Zákon o poľovníctve, ktorý vymedzil právomoci krajinským úradom. V tomto období krajinský prezident v Bratislave vydal nariadenie 5075/1933 o hájení lovnej zveri na Slovensku. Podľa toho nariadenia bola jarabica chránená v okresoch Senica a Skalica od l. decembra do 10. augusta. Ďalej Krajinský úrad v Bratislave dňa 16.6.1931 nariaďuje listom č.74/985-16/31 okresnému úradu v Skalici zakázať obciam Skalica, Kátov, Holíč, Kopčany, Gbely,  Brodské, Kúty, Petrova Ves, Radimov a Unín z dôvodu záplav lov všetkej zveri do odvolania.            

       V tomto období začal vychádzať prvý odborný poľovnícky časopis. Časopis Lovec   vychádzal slovenskom i maďarskom jazyku. Prvé číslo vyšlo 15.júla 1923. Zodpovedným redaktorom i vydavateľom bol Ľudovít Bohrandt. Vychádzal dva krát mesačne. V roku 1932 sa zlúčil s časopisom Vadász  / maďarský Lovec / a vychádzal až do roku 1945.

    Po rozpade Československa  sa na valnom zhromaždení Loveckého ochranného spolku, ktoré sa konalo 18.6.1939 v Bratislave opäť menil názov poľovníckej organizácie na Zväz loveckých a ochranných spolkov na Slovensku. Jeho úradujúcim predsedom sa stal Ing. Eduard Ziman.

          Štátny les nazývaný tiež pánsky v tridsiatych rokoch patril ako bývalý majetok rodiny Habzburgovcov patril  pod správu lesného úradu v Holíči. V Unínskom lese vybudovali dve

hájovne. Prvými hájnikmi v lese boli Halúzka, Príhoda a Bedrich Habecker. V roku l932 to bol Fr. Stehlík a v roku 1934 J.Macek , F.Kasnárek a od roku 1945 T. Šimek.

V tomto období žilo v našom chotári veľa srnčej zveri, zajacov , králikov a jarabíc. V lese žili najmä lišky, kuny a v štátnom  lese chovali i bažantov. Zriedka sa vyskytol zatúlaný jeleň  či diviak najmä zo Skalických hôr. 

V roku 1934 bolo na Slovensku evidovaných 79 poľovných revírov. Z nášho regiónu to boli Malacky, Senica, Myjava a Skalica. Mali výmeru 64.199 katastrálnych jutár.                                                                                                Aj v obci Unín boli pre pole a vinohrady určený hájnici. V roku 1934 lesnými hájnikmi boli

Fr.Varmuža a Alojz Fagan v poli pôsobili Štefan Sovík a Pavel Flamík. V roku 1936 boli hájnikmi pre pole  Pavol Flamík a pre vinohrady Martin Varmuža  a Ján Oprchal. V roku

1937 pôsobili pre vinohrady Ján Oprchal a Martin Varmuža a ako hájníci pre pole Štefan Sovík a František Móro. Neskôr boli hájnikmi Vendelín Šebesta,  František Mach i ďalší.                                                                    

Dňa 18.mája 1934 bol vo veku 68 rokov zavraždený poľný hájnik Martin  Janúfka v časti  Korytá za tehelnou na Holcmanovom pozemku. Podozrivému občanovi Unína, ktorý bol  hluchonemý sa vinu policajtom nepodarilo preukázať.

Od 1.l.1937 bolo poľovné právo znova prideľované formou dražby. Unínske pole vylicitoval veľkostatkár Kudrna  z Hodonína.za 6.OOO korún a Unínske lúky za 1.5OO korún správca štátnych lesov z Holíča. Rokoch 1936-1937 i náš chotár postihla tularémia, ktorej podľahla väčšina zajacov. Už vtedy  vedľa seba pôsobili dve poľovnícke združenia. Z týchto dôvodov sa občania Unína podieľali na činnosti oboch týchto poľovníckych  združení.

Úvodom niekoľko stručných informácii o PZ pôsobiacom v lesnej časti revíru. Na tejto činnosti sa podieľali najmä lesníci a zamestnanci štátnych lesov a ich hostia. K  tomuto obdobiu sa viažu i spomienky na poľovnícku chatu na Tokošovej aleji v Unínskom lese. Na tejto áleji bol na prelome storočia pytliakmi usmrtený hájnik Tokoš. Poľovačky tradične začínali i končili pri ohňoch, ktoré mali na starosť hájnici Drúžek a Tománek z Unína. Chata neskôr z neznámych dôvodov vyhorela. K tomuto obdobiu patrí i zaujímavosť, že honci boli oblečený do červených kožúškov , aby pri poľovačke boli dobre viditelní.

Lesníci T.Kasnárek, Kartatský, K.Macek, Anton Hladík, A.Nemec, A.Culka, T.Šimek, Ján Petráš, Milan Kubík, Anton Sňada, František Šimek, Ján Flamík a Milan Hupian  patrili medzi aktívných členov a funkciónarov PZ  Unín-les neskôr PZ Zámčisko  a v súčasnosti PZ

Pavlov.

K roku 1946 sa viaže tradícia, že  úspešní absolvent poľovníckych skúšok bol prijímaný  za “ člena poľovníckeho cechu“. Už vtedy sa zaužíval zvyk pasovať poľovníka za lovca jeleňov, diviakov, srncov , hlucháňov a pod. Pasovanie sa konalo vždy po ulovení prvého kusu jednotlivých druhov zveri. Tento zvyk sa zachoval až dodnes.

V roku 1947 bol prijatý tzv. Ďurišov zákon  č.225/1947 Zb. o poľovníctve ktorí  položil základ systematickej činnosti na úseku ľudového  poľovníctva  na Slovensku. V povojnových rokoch i v našom chotári žilo veľa srnčej zveri, zajacov, králikov a jarabíc. Lesný revír, torého súčasťou je i časť katastru obce Unín bol v polovici 60.rokov vyčlenený s osobitným štatútom pre neumiestených poľovníkov z Bratislavy.

V tomto období bol novelizovaný zákon o poľovníctve č.23/1962 Zb. a členmi PZ sa stali občania obce Unín Ján Petráš, František Šimek, Anton Flamík, Ján Vanek a Štefan Rehák neskôr Jaroslav Kríž  st., Jozef Sovík a ďalší. V  súčasnej dobe členmi PZ Pavlov sú aj členovia PZ Unín Vladimír Bilka, Alexander Flamík , Vladimír Flamík, Jaroslav Kríž ml., Jaroslav Kríž st, Marian Kurta, Štefan Krempa,  Stanislav Pecha a kandidátom členstva je Jaroslav Pecha.

V revíre PZ Pavlov bol realizovaný chov danielej zveri. Aktivitu funkcionárov PZ Vladimíra Flamíka, Štefana Krempu, Jaroslava Kríža st. i ďalších  podporil výbor i celá   členská základňa a projekt, ktorý spracoval Ing. Karol Sabadoš CsC zo Zvolena sa začal  napĺňať.

Spoločným úsilím  členov s podporou ÚV a OV SPZ, ONV a MNV v Uníne sa podarilo vybudovať  aklimatizačnú zverničku o výmere vyše 20 ha a získať kvalitnú danieliu zver gyulajskej populácie so Svodína od LZ Palárikovo doplnenú o zver z Pozdišoviec a Čejču v ČR.

 Na jej budovaní sa brigádnickou pomocou podieľali i členovia PZ Unín. Danielia zver sa postupne rozšírila aj do okolitých revírov. Veľmi dobré podmienky  našla i v Unínských urbároch  a vo Vinohradoch. Medailové trofeje danielov radia tento chov medzi najkvalitnejšie na Slovensku.

        V ďalšej časti sa budem venovať činnosti PZ, ktoré hospodárilo v poľnej časti katastru obce Unín a určité obdobie i Radimov resp. i vyše 100  ha lesnej časti v Unínských urbárov.

Pred 7O rokmi presne 27. decembra 1938 sa podľa záznamu na str.9l Kroniky obce Unín sa zišlo 14 občanov obce Unín, ktorí si za 6.tisíc korún prenajali poľovnícke právo v unínskom chotári od veľkostatkára Kudrnu z Hodonína. Medzi prvých poľovníkov organizovaných poľovníkov v Uníne sa zaradili :Izidor Krempa, Florian Vlk, Pavel Fagan , Martin Malík, Alexander  Vanek st., Imrich Matuškovič, Pavel Ovečka, Severín Ovečka, Alexander Krempa, Anton Pecha, Jozef Michaláč, Jarolín Vaculka, Jozef Straka a Pavel Hoferka.

Na ich aktivitu pochopiteľne vplýval vznik samostatného Slovenska a priebeh II.svetovej vojny čo pochopiteľne utlmilo činnosť všetkých spolkov.

Po skončení vojny sa 23.2.1946 stretli zástupcovia Čiech, Moravy a Slovenska na spoločnej schôdzi  aby položili základ novej Československej mysliveckej jednote (ČMSJ), dohodu o stanovách a sídle ústredia. Prvé povojnové  valné zhromaždenie na Slovensku sa konalo 12.4.1947 na Sliači. Vznikol opäť  nový názov organizácie Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku a za predsedu bol zvolený Dr. Ivan Dula. Až do roku 1956 vychádzal nový časopis Poľovnícky obzor.

V Uníne sa o rozvoj poľovníctva zaslúžila už ďalšia generácia. Podľa záznamov v tomto období v činnosti pokračovali zakladatelia Martin Malík, Imrich Matuškovič, Jozef Michaláč a Pavol Ovečka st. Z tohto obdobia sme získali Ročný poľovný lístok č.90 /5l vydaný ONV v Skalici s platnosťou na rok 195l pre Imricha Matuškoviča. Cenný je i ešte starší dokument menovaného zakladajúceho člena  a to Poľovný lístok zo dňa 1O.mája 1939 vydaný na obdobie od 1.8.1939 – 1.6. 194O. Menovaný vlastnil  brokovnicu Lancaster cal 16 a zaplatil 1OO Kč. Ako daň z lovu a zbrane.

Neskôr do PZ boli prijatí noví členovia Martin Rehák, Matúš Bilovský, Silvester Stróž, Alojz Fajnor, Rafael Vanek, Ferdinand Mach, Štefan Masaryk, Florián Derpéra, Ľudovít Vrablic, Alojz Móro, Alexander  Grňa, Karol Jančík,  Štefan Tokoš, Jozef Sovík, Štefan Rehák , Ján Vanek, Imrich Matula., František Varnuža ,Alexander Ovečka a postupne ďalší. Predsedami PZ boli Štefan Rehák, Anton Flamík, Štefan Tokoš a Alexander Ovečka. Vo funkcii poľovného hospodára pôsobili Imrich Matuškovič, Štefan Masaryk a František Varmuža.

Pokladníkom bol Florián Derpéra, Ján Vanek a Alojz Móro. Funciu tajomníka vykonávali Ing. Emil Šulla  a Ľudevít Vrablic. Od roku 196O bolo PZ Unín zaradené do novovznik-nutého okresu SENICA. V rokoch 1961- 1964 po úprave revírov časť členov prešla do PZ Zámčisko ako napr. Anton Flamík, Štefan Rehák a Ján Vanek. Poľ. hospodárom sa stal Štefan Masaryk. V týchto rokoch  sa ročne lovilo 500-900 zajacov, 300 – 500 bažantov asi 10 ks srnčej zveri.                                                           

Bohaté  výrady  boli na augustových poľovačkách na jarabice  a mimoriadne vysoký bol i lov králikov najmä v lokalite Vinohrady. V roku 1959 výbor na čele s Antonom Flamíkom, Ľudovítom Vrablicom a finančným  hospodárom Floriánom Derpérom dosiahol prevod Buchtovej chaty na PZ čím sa zahájila výstavba chaty vo Vinohradoch, ktorá bola dňa 9.5.1960 slávnostne otvorená. Kultúrne podujatia organizované PZ v týchto priestoroch si získali veľkú obľubu občanov našej obce i širokého okolia. V roku 1971 sa začala prístavba chaty, ktorá bola ukončená v roku 1973.                                                                                            

      Dňa 22.6.1969  bol na ustanovujúcom zjazde odsúhlasený súčasný názov našej organizácie  Slovenský poľovnícky zväz. Za predsedu bol zvolený JUDr. Štefan Teren. Jeho orgány začali svoju činnosť už v novej budove Domu poľovníkov na Štefánikovej ulici v Bratislave kde má sídlo i dnešný SPZ. Na Sneme okrem iného bola schválená nová Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku. Podľa  tohto dokumentu  bola pre poľný revír stanovená výmera 2.000 ha pre lesný revír 3.000 ha.

 

II. Činnosť PZ Lipky Unín – Radimov v rokoch 1974 – 2005 .

 

V roku 1974 prišlo v súlade  s novou koncepciou rozvoja poľovníctva k zlúčeniu poľovníkov obcí Unín a Radimov a vzniklo PZ s názvom Lipky. Predsedom sa stal  Ludevít Vrablic, podpredsedom Félix Masaryk.  Funkciu  poľovného hospodára vykonával Jozef Masaryk st. Tajomníkom PZ bol zvolený Stanislav Masaryk st. funkciu   pokladníka vykonával Alojz Móro.  Predsedom RK bol zvolený Imrich Kotvan. Medzi významných funkcionárov tohto obdobia patrili Ľudevít Vrablic, Alojz Móro, Jozef Masaryk st., Stanislav Varmuža, Imrich Kotvan, Felix Masaryk, Stanislav Varmuža, Imrich Kotvan, Ján Flamík, Pavol Pecha st., Marian Hrtús,  Ivan Šiška st., Ján Šiška, Alexander Bajan, Pavol Michaláč, Pavol Vávrovič,  Ladislav Masaryk a ďalší.

S úctou spomíname na tých, s ktorými   sme sa už rozlúčili. Ich prácu si vážime a preto sme sa rozhodli vybudovať pamätník s ich menami a každoročne pri oslave sv. Huberta im pripraviť dôstojnú spomienku.

Spoločné PZ Lipky Unín – Radimov  vo svojej činnosti vykazovalo veľkú aktivitu pri kultúrno – spoločenskej činnosti. PZ organizovalo prehliadku dychových súborov, tanečné zábavy  a veľmi dobrú úroveň mali Silvestrovské a poľovnícke plesy. Členovia PZ sa aktívne podieľali na budovaní a skrášľovaní svojich obcí. Veľkej pozornosti sa tešili i preteky na strelnici PZ v Unínskych  vinohradoch , zájazdy na Celoslovenskú výstavu trofejí v Nitre či do Vysokých Tatier. Mimoriadna aktivita však takmer každoročne bola venovaná odchytu zajacov. Medailové trofeje srncov z tohto obdobia ulovili Pavol Pech st. a Ladislav Matúšových.

Ako zaujímavosť uvádzame niekoľko netradičných úlovkov o ktorých sme získali údaje z katalógov z chovateľských prehliadok a regionálnej tlače. Divú mačku v roku  1990 ulovil Ján Sekáč v Jablonici a v roku l996 Ferdinand Kráľ v PZ Závod. Ľudevít Ščepka v decembri

V revíri PZ Senica ulovil divú mačku o váhe 8,2 kg trofej bola ohodnotená 16,22 b CIC.

Rysa ulovil v Gbeloch Anton Kovárik, keď trofej získala striebornú medailu. V roku 1993  Jaroslav Janšák  v Jablonici ulovil rysa, ktorého trofej získala zlatú medailu.

Psa medvedíkovitého v rokoch  1988 a 1999 v PZ Raková ulovil Ján Bartal. Tento vzácny druh zveri v PZ Pavlov ulovili Vladimír Flamík a Ľubomír Petrov.

Okrem medializovaného odstrelu dvoch vlkov pri Lakšárskej Novej Vsi bol vlk v našom regióne ulovený v roku 1964  Romanom Čulenom v polesí Obora.                                                                                                                   

 V decembri  1980 ulovil 36 kg. vlka R. Lieskovský na LS Mikulášov. V roku 1981 na Podhorí ulovil Štefan Dobrovodský   22O kg. diviaka, ktorý však nemal medailovú trofej.

Po zásadných spoločensko – ekonomických  zmenách v SR po  roku 1989  sa 28.4.1990 uskutočnil  mimoriadny zjazd našej organizácie, ktorý rozhodol zachovať jednotu SPZ v súlade s prebiehajúcim demokratizačným procesom. Za predsedu bol zvolený Ing. Jozef Moravčík. Toto obdobie bolo zavŕšené vznikom samostatného Slovenska a jeho vstupom do EÚ a NATO.

 

III. Naša súčasnosť- činnosť PZ za roky 1996 – 2008.

 

        Po odchode členov z  Radimova, ktorý si vytvorili vlastné  PZ vzniklo na ustanovujúcej schôdzi dňa 25.2.1996 PZ Unín. LÚ Senica dňa 20.3.1995 uznal revír a od  OKO Skalica dostal organizačné číslo 31 a spoločné IČO 418684. Predsedom sa stal Pavol Pecha st. Potom

 Funkciu predsedu  prevzal Ivan Šiška st. a po ňom Jaroslav Kríž st.   Funkciou poľovníckeho hospodára  vykonával Ján Šiška neskôr Alexander Flamík a opäť Ján Šiška. Revír nášho PZ má výmeru 1.459,52 ha z toho 110 ha urbárskeho lesa. Funkciu členov poľovníckej stráže v tomto čase vykonávali Šiška Ján – PH, Šiška Ivan st., Flamík Alexander a Michaláč Pavol. Okrem hore uvedených v hodnotenom období ako funkcionári pracovali Pavol Michaláč, Ladislav Masaryk, Kurta Marián, Kríž Jaroslav ml., Sňada Anton ml,, Pecha Pavol st., Vávrovič Pavol st., Kurtová Terézia, Šiška Ivan st., Vávrovič Rastislav, Bajan Alexander, Bc. Šiška Ivan ml. a ďalší.

Na výstave poľovníckych trofejí v Nitre sa zúčastnilo  18 členov. Prejavom zvýšenej aktivity bolo usporiadanie poľovníckej výstavky dňa 30.6.1996 na záver Mesiaca poľovníctva.

 Na základe nového územno – správneho členenia  SR vznikol okres  Skalica. Naše  PZ sa uznesením členskej schôdze začlenilo do novovzniknutej Okresnej organizácie SPZ  Skalica. I.snem OKO SPZ Skalica sa konal dňa 22.3.1997. Zvolil nové orgány a prijal plán úloh na ďalšie obdobie.  Za predsedu bol zvolený  Anton Vašečka, za podpredsedu  Rudolf Bartal  a tajomníka Ing. Ján Vlk Za predsedu DR bol zvolený Teodor Gróf. Z náśho PZ bol do kynologickej komisie zvolený  Ján Šiška. Členom osvetovej komisie sa stal Jaroslav Kríž st.  a p. Ivan Šiška  st. bol zvolený za člena DR. Za delegáta OKO SPZ bol menovaný , Jaroslav Oravec z Letničia.

           Naše  PZ dňa 3.12.1999  úspešne usporiadalo v Uníne III. okresný Ples poľovníkov okresu Skalica. Pre nízke stavy bol v celom okrese vydaný zákaz lovu zajacov. Nakúpili sme králikov začali sme s chovom a ich vypustením do prírody.  Projekt i napriek viacročnému úsiliu nemožno považovať za úspešný. Opravili sme traktor a zakúpili  veľkú mrazničku.                                                        

Veľmi tuhá zima v roku 2000/2001 si vyžiadala zvýšenú starostlivosť pri zakrmovaní zveri. Na II. Sneme OKO z našich členov Jaroslav Kríž st. bol zvolený za člena Predstavenstva OKO a predsedu osvetovej komisie. V kynologickej komisii pracoval Ján Šiška. Vladimír Flamík, sa stal členom poľovníckej komisie. Radoslav Masaryk bol zvolený do osvetovej a Ivan Šiška st. do DR.                                                                                

 Pripravili sme i niekoľko DISCO - zábav pre mládež našej obce. Od roku 2003 sa pri poľovníckej chate vo Vinohradoch konajú Unínske samohyby, ktoré organizuje  DT CLUB Unín, s ktorým na akcii spolupracujeme. K tejto príležitosti každoročne upravujeme  okolie, čistíme a modernizujeme chatu a vonkajšie sedenie a stolovanie.

Po úspešnom priebehu tejto akcie v roku 2006 sme zakúpili 23 zajacov z PZ Báhoň, ktorých sme vypustili do revíru. Začali sme s polodivokým chovom bažantov a každoročne  vypustíme  do revíru vyše 100 bažantov. Tieto aktivity nám priniesli zvýšenie stavov drobnej zveri .Výrazné zlepšenie sme zaznamenali najmä u zajacov. Konštatujeme aj nárast kmeňových stavov danielej zveri najmä vo Vinohradoch a lesnej časti Urbárov. Veľmi dobrý je i stav srnčej zveri vrátane jej trofejovej hodnoty.                                             

V  rokoch  2004- 2007 sme pripravili v našom revíri podľa požiadaviek OKO SPZ Skalica  Jesenné skúšky stavačov. V súčasnej dobe máme predpísaný počet poľovne upotrebiteľných psov. Poľovný hospodár Ján Šiška je významným kynológom. Je majiteľom úspešnej  chovnej stanice  a funkcionárom Klubu nemeckých drôtosrstých stavačov. Medzi najväčší úspech sa radí  výkon jeho stavača  Avara  z Barbajky na Memoriáli Karola Podhajského.

Na organizačnom úseku bola splnené dôležitá úloha a to uzavretie novej Nájomnej zmluvy na roky 2005 – 20014. Prijali sme opatrenia na skvalitnenie ochrany revíru formou Štatútu pre činnosť  poľovnej stráže . Veľkú pozornosť sme venovali aj tlmeniu škodnej zveri. Neustále

skvalitňujeme Domáci poriadok podľa aktuálnych legislatívnych zmien na úseku poľovníctva , ale i požiadaviek na riešenie problémov v PZ. Každý člen si vybudoval  kŕmne zariadenie a solisko, ktoré musí pravidelne doplniť, čistiť a dezinfikovať. Krmivo zabezpečujeme produkciou z vlastných políčok, z vlastných zdrojov a od RD Petrova Ves – stredisko Unín.

Každoročne v spolupráci s OÚ  Unín a ďalšími spoločenskými organizáciami  pripravujeme

pri príležitosti  Dňa detí  streľbu zo vzduchovky. Podarilo sa nám splniť i ďalšiu úlohu keď

sa nám v spolupráci so ZŠ podarilo založiť Krúžok mladých priateľov prírody a poľovníctva.

        Okrem už spomínanej vnútornej legislatívy , ktorú tvoria Stanovy PZ, Domáci poriadok a Štatút pre činnosť poľovnej stráže máme zavedený i Bodový systém  hmotnej zainteresovanosti členov PZ. V súlade s týmto dokumentom každoročne hodnotíme  ako sa na jednotlivých úlohách členovia podieľali. Pri pohľade na ročné výkazy posledných rokov možno konštatovať, že mimoriadnu aktivitu v hodnotenom období preukázali  Pavol Vávrovič st., Rastislav Vávrovič, Ján Šiška, Jaroslav Kríž ml., Marian Kurta, Alexander Flamík, Jaroslav Pecha, Bc. Ivan Šiška ml., Pavol Michaláč, Jozef Starych i ďalší. Veľkú aktivitu preukazujú i mladí poľovníci Peter Vávrovič a Pavol Šebesta. I keď členovia PZ nad 6O rokov podľa Bodovacieho systému už nemajú pracovné povinnosti sa podľa svojho veku a zdravotného stavu na činnosti PZ podieľajú. Dôchodcovia Pavol Pecha st., Jaroslav Kríž st. a Šiška Ivan  sa radia tiež medzi najaktívnejších  členov PZ.

Po uplynutí funkčného obdobia sa 25.5.2007 konal už III. Snem OKO SPZ Skalica. Do funkcie predsedu bol  zvolený JUDr. Anton Vašečka. Za tajomníka bola zvolená Renata Rajčáková a za predsedu DR Teodor Gróf. Do Rady OKO SPZ bol zvolený p. Jaroslav Kríž st. Za člena DR bol zvolený p. Šiška Ivan st. Ďalší člen PZ Ján Šiška sa stal opäť členom kynologickej komisie, Vladimír Flamík komisie chovateľskej a Pavol Michaláč komisie ekonomickej. I tento fakt potvrdzuje, že naše PZ ma i pre potreby OKO SPZ dostatok schopných funkcionárov.

 Medzi  úspešné akcie PZ treba zaradiť i zabezpečenie  potrebného krmiva z našich políčok a tri akcie zamerané na zber druhotných surovín  S nádejou sledujeme prvé znášky  bažantov  i nádejný stav prírastku mladých zajačikov.

Jarné sčítanie i časté vychádzky našich členov do revíru potvrdili, že i raticová zver prezimovala bez väčších strát a môžeme sa tešiť na pekné trofeje srncov a danielov.                                                              

 

Na  výročnej členskej schôdzi roku 2OO7 bol zvolený nový výbor v tomto zložení:

 

1/ Predseda PZ                                            : Jaroslav  K r í ž  st.

2/ Podpredseda                                            : Sňada Anton ml.

3/ Poľovnický a hospodár                           : Ján Š i š k a

4/ Tajomník                                                 : Ivan Šiška ml. Bc.

5/ Finančný hospodár                                  : Pavol M i ch a l á č

6/ Členovia  výboru                                     : Jaroslav Kríž ml.    -  osvetový referent

7                                                                   : Pavol Vávrovič       - správca chaty PZ

8/                                                                  : Rastislav Vávrovič - kynológ a strel. referent

9/                                                                  : Pecha Pavol st.        - správca traktora PZ                                                                  

Zloženie Dozornej rady PZ Unín:

1/  Predseda                                                   : Ivan Š i š k a  st.

2/ Člen DR                                                     : Peter  V á v r o v i č

3/ Člen DR                                                     : Terézia Kurtová                                                                                                                                       

 

Na tejto výročnej členskej schôdzi bola schválená i poľovná stráž v zložení Ján Šiška,    Alexander Flamík, Vávrovič Pavol            a Jaroslav Kríž ml.                                                                                                                                                               

Okrem horeuvedených funkcionárov členskú základňu tvoria členovia  Bilka Ján, Bilka Vladimír, Flamík Alexander,  Flamík Vladimír, Kurta Marián, Masaryk Ladislav, Masaryk Radoslav, Krempa Štefan, Móro Alojz, Pecha Jaroslav, Pecha Pavol ml., Pecha Stanislav, Šebesta Pavol,  Sňada Anton st.,  Starych Jozef a Šiška Jaromír. V roku 2008 bol za člena- čakateľa prijatý Vávrovič Pavol ml, ktorý úspešne absolvoval skúšky z poľovníctva.                                                             

Hlavné ťažisko našej činnosti tohto obdobia smeruje k príprave osláv 70. výročia založenia organizovaného poľovníctva v Uníne.

      Posledná októbrová sobota roka 2007 bola dňom keď sa v Kongresovej sále  Agroinštitútu Nitra  stretlo 139 delegátov zo všetkých okresných a regionálnych  organizácií na IX. Sneme SPZ. Za prezidenta bol zvolený 43-ročný  absolvent Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Ing. Tibor Lebocký. S nádejou očakávame splnenie jeho slov po jeho zvolení, že sa bude usilovať, aby proces tvorby nového zákona o poľovníctve prebiehal kontinuálne. Zdieľame i názor  potreby legislatívne  stabilizovať právny rámec nášho poľovníctva  s právom EÚ a možnosťou prístupu k výkonu práva poľovníctva pre každého občana Slovenska. Do funkcie viceprezidentov boli zvolení Ing. Karol Lacko a MvDr. Juraj Ciberej.          Predsedom DR sa stala Ing. Dana Vančurová.

Na záver mi dovoľte v mene členov PZ Unín  poďakovať za dlhoročnú spoluprácu v rokoch 1974 – 1995  našim priateľom poľovníkom z Radimova, ktorý patrili k oporám spoločného PZ. Naša vďaka patrí OV SPZ Senica neskôr OKO SPZ Skalica, orgánom štátnej správy pre oblasť poľovníctva a veterinárnym orgánom za kontrolno – metodickú pomoc.

Osobitné poďakovanie za pomoc a podporu chceme vyjadriť  Obecnému úradu Unín a RD Petrova Ves – stredisko Unín.

           Slovensko je perlou prírody v srdci Európy. Je krajinou vzácnych prírodných krás a historických pamiatok. Naše lesy, doliny a polia sú domovom rozmanitej fauny a flóry. Sú tu zastúpené takmer všetky druhy európskej zveriny čo nás radí  do čela týchto krajín.                                                                

Cieľom týchto slov je povzbudiť poľovníkov, priateľov a ochrancov prírody, všetkých občanov,  mládež ako i organizácie a úrady v snahe tento stav zachovať i pre budúce generácie. Nechceme, aby nás postihol osud tých krajín kde pre peniaze  sa u nás žijúce zvieratá už dávno nevyskytujú.   

       Na záver citujem časť odkazu legendy svätého Huberta - patróna poľovníkov: Zver nielen loviť, ale i chrániť, pochopiť jej význam v prírode a podľa toho krotiť svoje vášne! Oživme teda starú tradíciu a súčasne vytvárajme novú - takú našu slovenskú a predsa svätohubertovskú. Chceme, aby ste  spolu s nami  prežili vzrušenie lovca. Spolu vzdajme zveri poslednú úctu, spolu sa učme k spravodlivosti, čestnosti a striedmosti. Len tak prispejeme k takej rovnováhe, kde si človek a príroda nebudú  škodiť, ale navzájom si                                                                                                                    

pomáhať.

 To je odkaz nás súčasníkov pre našich nasledovníkov pri príležitosti oslavy 7O. výročia vzniku organizovaného poľovníctva v obci Unín  v okrese  Skalica.

 

 

V Uníne 1. júna 2OO8                                      Lesu a lovu zdar!

 

 

 

 

Poľovnícke združenie